Vyúčtovanie nákladov na teplo a s tým spojené problémy.
Pravidelne každý rok v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov dostávajú vlastníci bytov najneskôr do konca mája od svojich správcov alebo spoločenstiev vlastníkov bytov (SVB) vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za predchádzajúci rok. Jeho súčasťou je aj vyúčtovanie nákladov na teplo a teplú úžitkovú vodu.
Členovia Slovenského zväzu výrobcov tepla sa často stretávajú s nespokojnosťou jednotlivých domácností práve s vyúčtovaním nákladov za teplo a nespokojnosť smerujú voči centrálnemu dodávateľovi tepla. Za náš zväz musíme zdôrazniť, že centrálny dodávateľ tepla fakturuje len celkové náklady na dom spojené so skutočne dodaným množstvom tepla na vykurovanie a na prípravu teplej vody do celého domu. Za rozpočítanie takto vyfakturovaných nákladov na jednotlivé byty dodávateľ tepla nezodpovedá.
Zodpovednosť za rozpočítanie nesie správca alebo samotné SVB, ktorý celkové náklady na dom ďalej rozpočíta na jednotlivé byty podľa údajov odčítaných z bytových vodomerov a pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovacích telesách.
Teplo je špecifická komodita. Užívateľ bytu nedokáže na základe meračov zistiť presnú spotrebu tepla, a teda nedokáže zistiť ani skutočné náklady na teplo tak, ako napríklad pri plyne alebo elektrine, ktoré v domácnosti spotrebúva. Pomerový rozdeľovač umiestnený na radiátore nemeria presnú spotrebu tepla, udáva len pomer, akým sa celková fakturovaná suma nákladov na celý dom rozdelí medzi jednotlivé byty. Ani Vyhláška o rozpočítavaní nákladov na teplo č.630/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov nezaručuje úplnú objektívnosť. A práve rozpočítanie býva kameňom úrazu. Slovenský zväz výrobcov ako odborné a nezávislé združenie si však váži konečných spotrebiteľov (vlastníkov bytov resp. nájomníkov) a aj napriek tomu, že nemáme s nimi priamo uzatvorené zmluvy, naše rady z dlhoročných skúseností v praxi vieme pomenovať a posúdiť.
Aké bývajú najčastejšie problémy:
1. Nesprávne nastavenie pomeru základnej a spotrebnej zložky, prípadne koeficientov zohľadňujúcich polohu bytu
Ak si dom v zmysle vyhlášky zvolí nesprávny pomer základnej zložky ku spotrebnej, alebo nesprávne hodnoty koeficientov zohľadňujúcich polohu bytov, pri rozpočítavaní tepla podľa pomerových rozdeľovačov tepla môže dochádzať k veľkým rozdielom v platbách za spotrebované teplo v jednotlivých bytoch, ktoré vedú k nespokojnosti konečných spotrebiteľov. Niekedy môže zle nastavený pomer spôsobiť, že niektoré byty majú vykázanú niekoľko násobne vyššiu platbu za teplo v porovnaní s inými, a to pri dosiahnutí podobného tepelného komfortu. Ak ale užívateľ tohto bytu bude rozpočítanie reklamovať, bude toto rozpočítanie považované za správne a reklamácia za neoprávnenú. Problém spočíva v tom, že metodika rozpočítania a jej nastavené parametre nie sú v takom prípade vhodné pre daný dom, pretože nezodpovedajú jeho tepelnotechnickým a stavebným vlastnostiam.
Takýto užívateľ (vlastník) bude usilovať o zmenu nastaveného pomeru medzi základnou a spotrebnou zložkou. V súčasnosti túto zmenu umožňuje aj novela vyhlášky o rozúčtovaní tepla, podľa ktorej sa pri rozpočítavaní tepla na vykurovanie má pomerovým rozdeľovačom tepla prikladať menšia váha. Pri stanovovaní podielov tepla spotrebovaného jednotlivými bytmi sa má väčšina nákladov (60 % a viac) rozdeliť medzi byty pomerne podľa podlahovej plochy a zvyšok (40 % a menej) podľa údajov pomerových rozdeľovačov tepla.
Nakoľko takéto nastavenie pomeru vyhláška striktne neurčuje, ale dáva právomoc rozhodovať o tomto parametri vlastníkom bytov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov, je pochopiteľné, že takéto nastavenie pomeru budú presadzovať len nespokojní vlastníci bytov, ktorých je spravidla menej ako susedov, ktorým situácia vyhovuje, nakoľko časť ich nákladov na teplo za nich hradia práve títo nespokojní vlastníci bytov. Situácia je neriešiteľná, nespokojní vlastníci bytov sa nemajú na koho odvolať a nemá im tým pádom kto pomôcť, riešením je obrátiť sa na súd, avšak tu je zdĺhavý proces s nejasným výsledkom.
2. „Kradnutie“ tepla susedmi
„Kradnutie“ tepla medzi susedmi je veľmi bežný, fyzikálne však ľahko vysvetliteľný jav. Je známe, že teplo prestupuje stenami, stropom a podlahou z miestnosti s vyššou teplotou do miestnosti s nižšou teplotou, pričom týmto prestupom má snahu dosiahnuť rovnovážny stav – v našom prípade rovnakú teplotu susediacich miestností. Prestupu tepla z miestnosti do miestnosti, a to bez ohľadu na rozdielnych vlastníkov miestností, nie je možné zabrániť. Preto teplotu v byte ovplyvňuje teplota susedného bytu. Keby sa počas vykurovacieho obdobia v jednom byte uzatvorili všetky vykurovacie telesá, vplyvom prestupu tepla zo susedných bytov neklesne v nevykurovanom byte vnútorná teplota pod 15 – 18 °C. Vďaka prestupu tento byt spotrebuje oveľa menej tepla ak byt, v ktorom sa kúri na 21°C. Výmena tepla stenami medzi bytmi sa merať nedá. Ako sme vyššie uviedli, náklady na vykurovanie sa rozpočítavajú podľa pomerových rozdeľovačov tepla umiestnených na vykurovacích telesách – radiátoroch, a teda nemerajú množstvo tepla celkove prijaté v miestnosti, ale len množstvo tepla prijaté z radiátora. Platí pravidlo, čím menej dielikov napočíta pomerový rozdeľovač, tým menej tepla prišlo cez radiátor, ale tým viac tepla mohlo prísť do miestnosti cez steny. Čím viac dielikov napočíta pomerový rozdeľovač, tým viac tepla prišlo cez radiátor, v miestnosti je vyššia teplota ako v okolí, a preto z okolitých miestností neprichádza žiadne teplo – naopak, čím vyššia je teplota miestnosti, tým viac tepla je schopná dodať do okolitých priestorov s nižšou teplotou. A práve aj z tohto dôvodu je stanovenie pomeru spravodlivejšie, keď sa väčšia časť nákladov rozpočíta podľa podlahovej plochy bytu. Obidva spomenuté dôvody majú za následok, že nespokojný vlastník bytu (nájomca) sa dá ľahko ovplyvniť a uvažuje o vybudovaní vlastného zdroja vykurovania priamo v byte, hoci problém s prestupom tepla nevyrieši ani takýto vlastný zdroj tepla v byte.
Za Slovenský zväz výrobcov tepla upozorňujeme na skutočnosť, že ak sa jeden vlastník bytu odpojí, tak zvyšným vlastníkom sa týmto odpojením zvyšujú náklady na teplo. Odpojený byt nemusí zabezpečovať permanentné vykurovanie, čím poškodzuje byty susediacich vlastníkov, ktoré majú vyššiu spotrebu tepla, ak chcú mať tepelnú pohodu v byte. A to sú hlavné dôvody, prečo odpojenie sa od vykurovacej sústavy v dome radšej nepovoliť. Rozumnejšie bude, ak sa vlastníci bytov dohodnú na primeranom pomere pre rozpočítanie nákladov tak, aby boli všetci obyvatelia domu spokojní. Ak chcú obyvatelia domu dosiahnuť zníženie nákladov na svoj vlastný byt, musia šetriť energiami nie len vo vlastnom byte, ale musia k tomu prispieť všetci obyvatelia racionálnym prístupom k spotrebe celého objektu spotreby tepla.
Rada na záver: Keď máte pochybnosti o správnosti vyúčtovania za vykurovanie a prípravu teplej vody, žiadajte v prvom kroku vysvetlenie od Vášho správcu alebo od predsedu, či rady spoločenstva vlastníkov bytov. Správca domu má prehľad o vyúčtovaných platbách za teplo v jednotlivých bytoch a tiež o rozdieloch medzi nimi. V prípade neúmerne vysokých až násobných rozdielov za platby za spotrebu tepla vo veľkostne porovnateľných bytoch by Vám mal kvalifikovaný a skúsený správca vedieť odporučiť optimálnejšie prerozdelenia základnej a spotrebnej zložky, resp. hodnoty prepočítavacích koeficientov zohľadňujúcich polohu určitých bytov (pod strechou, prízemné, rožné,..) tak, aby rozdiely v bytoch v platbách za teplo boli na jednej strane motivujúce pre rozumné hospodárenie teplom, avšak nie diametrálne odlišné pri dosiahnutí porovnateľného tepelného komfortu. Hodnoty pomerov spotrebnej a základnej zložky, ako aj koeficientov zohľadňujúcich polohu bytu je dôležité prehodnotiť aj po zásahoch, ktoré ovplyvňujú tepelnotechnické vlastnosti celého objektu, akým je napríklad zateplenie obvodového plášťa, strechy, atď. Ak nepochodíte u správcu, môžete podnet na prešetrenie adresovať na pobočky Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI). Tie však kontrolujú len dodržanie formálnych legislatívou stanovených náležitostí vyúčtovania, správnosť započítaných údajov z faktúr, zálohových platieb, použitých údajov z fakturačných meradiel, fakturovaných cien, dodržiavanie dohodnutého spôsobu rozpočítania alebo postupu pri vybavovaní reklamácie. Ak zistia pochybenie, uložia správcovi pokutu a ten musí vyúčtovanie opraviť. SOI však nekontroluje vyúčtovania pripravené spoločenstvami vlastníkov bytov, a ani družstvami, ak predmetný byt nie je v osobnom vlastníctve. Ak nie ste spokojný s údajmi o nákladoch za dodávku tepla na vykurovanie a teplú vodu, ich rozpočítaním na základnú a spotrebnú zložku, alebo Vám chýbajú údaje, ako boli tieto náklady určené, obráťte sa so svojím podnetom na Krajské inšpektoráty Štátnej energetickej inšpekcie (ŠEI). Svoje rozhodnutia uverejňuje na svojej webovej stránke www.sei.sk. Ak máte podozrenie že ceny tepla sú vyššie ako maximálne, môžete adresovať podnet na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Ak sa aj napriek tomu budete cítiť, že ste poškodený na svojich právach, môžete sa obrátiť na súd.
Posledný termín. Reklamovať vyúčtovanie môžete do troch rokov od jeho doručenia. Reklamácia vyúčtovania by mala byť vybavená (podľa § 18 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) do 30 dní.
Ing. Miroslav Obšivaný Predseda predstavenstva SZVT
