Jednostranná prezentácia výhod výroby tepla z domovej kotolne

Na trhu s teplom na Slovensku pôsobí už niekoľko rokov stabilizovaný počet dodávateľov tepla, ktorých je cca. 330. Dodávku tepla zabezpečujú prostredníctvo centrálneho systému zásobovania teplom (ďalej CZT)  vo všetkých mestách na území Slovenska, kde je bytová výstavba. Systémom CZT je zásobovaných zhruba 1,8 mil. obyvateľov.

Nie je to náhoda. Centrálny systém zásobovania teplom na Slovensku má vysokú hodnotu existujúcej infraštruktúry. Vybudovaniu tejto infraštruktúry predchádzali nemalé investície, ktoré teraz odberateľom umožňujú využívať výhody CZT. Keď hovoríme o výhodách CZT musíme jednoznačne hovoriť o atribútoch ako komfort a komplexné služby, spoľahlivosť, bezpečnosť, ekológia a dodávka tepla za prijateľnú cenu.

Napriek uvedeným výhodám sa na Slovensku sa stále vedie diskusia o tom, či centrálne zásobovanie teplom je výhodné alebo nevýhodné, resp. sa porovnáva s individuálnymi zdrojmi pre jednotlivé obytné domy. Rôzne lobistické skupiny sa opierajú najmä o rozdiely v cenách, avšak používajú len niektoré, aj to väčšinou neobjektívne informácie.

Preto sme sa opýtali na názor nezávislého odborníka Ing. Miroslava Žilinského, riaditeľa regionálnej pobočky Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry v Trenčíne, aký je jeho názor na jednostranné tvrdenia,  o ktoré sa dodávatelia domových kotolní opierajú. Na ďalších riadkoch prinášame jeho postrehy z praxe.

Tvrdenie: Odpojením sa od centrálneho zásobovania teplom sa automaticky zníži spotreba tepla na vykurovanie.

Príklad z praxe: Vybudovaním vlastnej kotolne sa tepelno-technické vlastnosti objektu nezmenia, hydraulické pomery objektu zostávajú tiež rovnaké. Ak sa zníži spotreba tepla na vykurovanie, tak len znížením vnútornej teploty v objekte. Veľakrát na úkor tepelnej pohody a hygieny. To vyvolá rozpory medzi obyvateľmi, aká vykurovacia krivka sa nastaví.

Tvrdenie: Do opatrení na znižovanie spotreby tepla na vykurovanie sa neoplatí investovať,  pretože sa automaticky zvýši  cena tepla.  

Príklad z praxe: Určite sa oplatí znižovať spotrebu tepla na ústredné kúrenie (ÚK). K cene tepla by sa mala vždy uvádzať aj ročná spotreba tepla za objekt alebo byt alebo ročné celkové náklady na mernú plochu v €/m² (Sk/ m²) dôkazom sú aj nasledovné tabuľky.

Jednoducho povedané : cena tepla = jednotková cena tepla, tá sa mierne zvýši v prepočítaní na nižšiu spotrebu, ale nižšie náklady, teda spotreba tepla sa tak výrazne znížili, že celková platba za ročnú dodávku tepla do bytu je menšia a to je rozhodujúce (peňaženka spotrebiteľa).  

Prepočet ročných nákladov na mernú plochu pre nezateplený bytový a zateplený dom :

BYTOVÝ DOM (Žilinská 657, TN – zateplený obvodový plášť)

Merná spotreba na °D / MPu.°D/                                      12,1 Wh/m2

Náklady z domovej kotolne na ÚK               528 469 Sk                            17 542 €

Náklady na ÚK m2 mernej plochy                       176 Sk                               5,86 €

1134,5 Sk/GJ                        37,66 €/GJ

Cena tepla z domovej kotolne                                              0,1356 €/kWh

 

BYTOVÝ DOM (Východná 2426, TN – nezateplený obvodový plášť)

Merná spotreba na °D /MPu.°D/                                       19,2 Wh/m2

Náklady z domovej kotolne na ÚK               593 230 Sk                            19 692€

Náklady na ÚK m2 mernej plochy                       234 Sk                               7,76 €

993,2 Sk/GJ                        32,97 €/GJ

Cena tepla z domovej kotolne                                              0,1187 €/kWh

Aj z tohto praktického príkladu vidno, že do opatrení na znižovanie spotreby tepla na vykurovanie sa investovať oplatí.

Tvrdenie: Prečo nechať výrobcov tepla, aby na Vás mali finančný profit?

Je zvláštne, že tento argument používajú podnikatelia, ktorí realizujú budovanie domových kotolní. Oni nemusia fungovať tak, aby ich firmy dosahovali zisk? A navyše zisk výrobcov tepla je prísne regulovaný Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, kým zisk týchto podnikateľov nepodlieha žiadnej regulácii. Po realizácii kotolne dodávateľ kotlíkov odíde, skončí záručná doba a o 5 – 6  rokov už nie je možné na neho sa obrátiť. Dodávatelia tepla z CZT však podliehajú zákonu č. 657/2004 a tam sú trvalo uložené pre nich povinnosti.

Tvrdenie: Nebudete mať problémy s dodávkou teplej vody.

Správcovia objektov mnohokrát zabúdajú na povinnosti, ktoré im ukladá legislatíva a prevádzkujú nevyčistené rozvody bez regulácie. Následne sa čudujú, že voda nedosiahne teplotu 45 °C – 55 °C, ktorú určuje vyhláška č.152/2005. Vlastná kotolňa tento problém určite nevyrieši .

Tvrdenie: Životnosť technológie kotolne pri servise predpísaným výrobcom je minimálne 25 rokov.

Je potrebné položiť si otázku, aké budú náklady na servis, opravy a údržbu kotlov, ktoré majú 25 rokov a viac, aby si udržali účinnosť nového kotla?!

Tvrdenie: Princíp výroby tepla v domovej kotolni znižuje množstvo spotrebovaného plynu na výrobu potrebného tepla, pretože modernejšími technológiami zabezpečuje racionálnejšiu výrobu vykurovacej a ohriatej pitnej vody priamo v mieste spotreby. Pri kotolni umiestnenej v objekte sa ušetria straty vo vonkajších rozvodoch v rozsahu 10 % a viac, ktoré sú v súčasnosti zakomponované do konečnej ceny tepla pre spotrebiteľa.

Výrobcovia tepla si do ceny tepla môžu uplatniť straty, ktoré sú definované normatívmi  v protokoloch o overení TTZ. Straty, ktoré sú vyššie ako určuje normatív, nesmú byť v cene tepla zahrnuté. Tiež je dôležité spomenúť, že hoci tzv. normatívne straty povolené v cene tepla sú nákladom, ktorý je vyšší ako straty z kotolne umiestnenej priamo vo vykurovanom objekte, finančne možno považovať tento náklad za minimálne vyrovnaný. Je to z dôvodu, že cena plynu pre malé odbery, napr. domovú kotolňu, je vyššia ako pre veľké odbery, napr. tepláreň či výhrevňu.

Tvrdenie: Kondenzačné kotly dosahujú stupeň využitia (termickú účinnosť) 100 -110 % v dlhodobom priemere, pretože využijú nielen citeľné, ale aj časť skupenského tepla obsiahnutého vo vodnej pare, ktorá tvorí súčasť spalín zo zemného plynu. 

V starších objektoch sú nadimenzované vykurovacie sústavy na teplotný spád 90/70 °C. Kondenzačná technológia dobre kondenzuje pri teplotnom spáde 40/30 °C. Čím je teplota spiatočnej vody nižšia, tým kotol lepšie kondenzuje. Preto dosiahnutie celoročnej účinnosti vyššej ako 94 – 95 % bude skôr výnimka ako pravidlo. Pre porovnanie, normatívna účinnosť odovzdávacej stanice tepla typu horúca voda/teplá voda, napojenej na systém CZT je 98,5%.

Pri výpočte nákladov vo VZ, ak sa dosadí spalné teplo a normovaný stupeň využitia 110 %, môžu takto spočítané náklady klesnúť až o 2,71 €/GJ, resp. 0,00975 €/kWh. Toto nie je fyzikálne dosiahnuteľné!

Tvrdenie: Zabezpečenie tepelnej pohody aj v prechodných obdobiach je možné len z domovej kotolne 

Ak si obyvatelia želajú teplo na ÚK z CTZ aj mimo určenia času dodávky tepla, ktorá je definovaná v §1, ods.1 a ods.2, vyhlášky č.152/2005, tak si to zadefinujú v zmluve o dodávke tepla.  Ale spotrebované teplo navyše musí aj niekto zaplatiť. A je jedno, či je teplo dodané z vlastnej kotolne alebo od dodávateľa tepla!

Tvrdenie:  Investícia bude hradená aj z fondu opráv a nielen z bankového úveru

Interpretácia v tomto duchu je zase len príprava obyvateľov, že investícia nie je súčasťou nákladov na výrobu tepla.

Tvrdenie: Inštalácia troch kondenzačných kotlov je najvýhodnejšia

Prečo sa stále uvažuje len s kombináciou kondenzačných kotlov, keď v určitých obdobiach (napr. nízke vonkajšie teploty) kotly nebudú kondenzovať (staršie vykurovacie sústavy nie sú dimenzované na kondenzačnú technológiu) a budú prevádzkované ako nízkoteplotné (sú min. o 20 % až 30 % lacnejšie)? Prečo sa navrhujú tri kotly (aj viac), keď mnoho firiem navrhuje len dva kotly a dokonca len jeden? Nie je to náhodou kvôli finančnému profitu dodávateľov kotlíkov?

Tvrdenie: Ekologickejšia výroba tepla v domovej kotolni ako z CZT

Hovoriť len o emisiách a zabúdať na imisné zaťaženie obyvateľstva je tiež účelová interpretácia (dôsledok je v zvyšovaní počtu ľudí, ktorí trpia civilizačnými chorobami). Nehovoriac o tom, že v prípade CZT musia výrobcovia tepla investovať nemalé finančné prostriedky na znižovanie emisií a naopak kontrola emisií znečisťujúcich látok z malých zdrojov je prakticky nulová (nie sú legislatívne požiadavky, obce a mestá na kontrolu nemajú). Pričom malý zdroj neprodukuje malé množstvo emisií, naopak  množstvo produkovaných emisií znečisťujúcich látok z malých zdrojov je niekoľkonásobne vyššie ako z veľkých zdrojov.

Rady na záver:

1. 1.  K cene tepla by sa mala vždy uvádzať aj ročná spotreba tepla za objekt alebo byt alebo ročné celkové náklady na mernú plochu v €/m2 (Sk/ m2).
2. 2.  Pred realizáciou racionalizačných opatrení a projektovaním novej kotolne je dôležité,  aby si investor dal vypracovať nezávislý energetický audit.
3. 3.  Audit by nemala robiť firma, ktorá má realizovať racionalizačné  opatrenia a výstavbu kotolne!
4. 4.  Je tiež potrebné si uvedomiť, že objekt spotreby tepla má v princípe spotrebu tepla rovnakú, či bude vykurovaný teplom z kotolne, alebo teplom zo sústavy CZT. Na úsporách tepla majú podiel obvykle iné typy úsporných opatrení, napr. zateplenie objektu, výmena, zaizolovanie a vyregulovanie vnútorných rozvodov ústredného kúrenia a teplej úžitkovej vody v objekte a pod.

Ing. Miroslav Obšivaný                                                                                         Predseda predstavenstva SZVT